Ľubica

Komentáre: Komentáre vypnuté na Ľubica
Táto stránka má hierarchiu - Hlavná stránka:Kronika

ÚVODOM

Cirkev sa rodí z bolesti a utrpenia jej zakladateľa Ježiša Krista. Bolesť a utrpenie ju sprevádza celými dejinami. Nie je to však nič divného. Ježiš Kristus povedal apoštolom: „Keď mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj Vás.“ [Jn 15; 20] A táto pravda sa spĺňa vo všeobecnej cirkvi aj dnes.

Ale táto pravda platí zvlášť o našej partikulárnej cirkvi gréckokatolíckej. Žiaľ, nedostáva sa jej utrpenie len od nepriateľov cirkvi, ale čo je najbolestnejšie, veľa trpí od pravoslávnej cirkvi, ale často a veľa trpí aj od bratov, partikulárnej cirkvi rímskokatolíckej. Áno, sú nedostatky aj v nás, niekedy aj veľké, ale pri troška dobrej vôle, by sa medziobradové problémy dali vyriešiť. Závisi to predovšetkým od otcov duchovných, od ich zhody a od ich poučenia veriacich.

To, čo som načrtol v predchádzajúcich riadkoch, je zvlášť charakteristické pre našu farnosť ĽUBICA, ktorá je jednou z najmladších farnosti našej diecézy.

Založenie farnosti ĽUBICA

Farnosť Ľubica je jednou z najmladších gréckokatolíckych farností. Bola založená r. 1944. V starých schematizmoch je uvádzaná ako filiálka Hodermarku (Ihľan). Je zaujímavé všimnúť si rast gréckokatolíkov v Ľubici i v Kežmarku, ktorý je filiálkou Ľubice.

 

  • Kežmarok               11 gréckokatolíkov
  • Ľubické kúpele        76      -//-

Schematismus venerabilis Cleri Greaci ritus catholicorum diocesis Eperiessis anno Domini 1908 na str. 139 … uvádza:

  • Leibicz (Ľubica)       64 gréckokatolíkov
  • Kežmarok             155       -//-
  • Ľubické kúpele        79        -//-

Schematismus venerabilis Cleri Greaci ritus catholicorum diocesis Fragopolitanae (Prešov) anno Domini 1931 na str. 93 … uvádza:

  • Ľubica                    360 gréckokatolíkov
  • Kežmarok               200      -//-
  • Ľubické kúpele          85      -//-

Schematismus venerabilis Cleri Greaci ritus catholicorum diocesis Fragopolitanae (Prešov) anno Domini 1938 na str. 89 … uvádza:

  • Ľubica          389 gréckokatolíkov        2313 rím.-kat.       500 evanj.             51 židov
  • Kežmarok     227 gréckokatolíkov        4090 rím.-kat.     1533 evanj.         1166 židov

 

Zo štatistiky vidieť, že v Ľubici narástol počet gréckokatolíkov až okolo r. 1930. Tvorili ho predovšetkým prisťahovalci z Osturne a Hodermarku (Ihľany). Prisťahovaní gr.-kat. si v Ľubici odkupovali domy a pozemky po obyvateľoch nemeckého pôvodu – evanjelikoch, ktorí časom vymierali, alebo sa odsťahovali.

Do r. 1926 gr.-kat. veriacich obsluhovali rím.-kat. kňazi. Iba va Veľkú noc prichádzal z Ihľan gr.-kat. kňaz, aby gr.-kat. vyspovedal a podal im sv. prijímanie.

V r. 1926 rím.-kat. kňaz Pataky zavolal gr.-kat. na faru a oznámil im: „Je vás už veľa a ja vás už nestačím obsluhovať, hľadajte si kňaza, ktorý by vás obsluhoval.“ Na to sa ozval starý Rusnak: „Pán veľkomožný, keď ste doteraz stačili, nuž stačia i naďalej a my jim za to dáme o meter pšenice ročite viacej.“ Na to rím.-kat. kňaz pristal. Keď gr. katolíci vyšli z fary, ozvali sa starý Kaprál a starý Kačmarak: „Prečo by sme placili viac plebanovi, keď možeme za to aj našoho pána mať.“ Išli do Ihľan ku gr.-kat. farárovi Monajlovi a s ním sa dohodli, že príde každý mesiac jednu nedeľu do Ľubice odslúžiť sv. Liturgiu. Gr.-kat. Kňaz z Ihľan najprv slúžil v rím.-kat. Chráme v Ľubici, ale boli problémy a nakoniec rím.-kat. kňaz zakázal v ich chráme slúžiť gr.-kat. sv. Liturgie.

Starý Kačmarak mal vo svojom dome veľkú prázdnu izbu, ponúkol ju kňazovi, že tam sa môžu slúžiť sv. Liturgie. Pripravili izbu, urobili oltár a o. Ladislav Monajlov dlhší čas tam slúžil  sv. Luturgie gr.-kat. veriacim.

19. decembra 1929 zásluhou o. Monajlova, správcu farnosti Hodermark, bol v Ľubici zakúpený starý dom, v ktorom od 30. apríla 1930 začali sa slúžiť sv. Liturgie [Bola zakúpená len časť domu za 117 500 Kčs]. Tak sa stala Ľubica už filiálkou s provizórnym gr,-kat. Chrámom. Kňazi prichádzali z farnosti Hodermark, ktorá je vzdialená cez les 11 km a cez Sp. Belú 27 km. Najpr prichádzal o. Ladislav Monajlov, potom o. Mikuláš Kašpar a o. Peter Dudinský.

Do r.1944 Ľubica bola stále len filiálkou Hodermarku.  Až zásluhou o. Ladislava Monajlova a o. Romana Jankevičára správcu fary v Kobylniciach pri Giraltovciach 1944 bola Ľubica systematizovaná ako samostatná farnosť.

Prvý správca tejto novej farnosti bol: o. Gejza Tressa (1944 – 1948)

Potom nasledovali:

  • o. Valentín Kibalčič (1948)
  • o. Ján Čisarik (1948 – 1950)

 

Medzi prvých veriacich – zakladateľov farnosti patrili:

1. Matej Zavacký                                    14. Dučák

2. Štefan Ihnačák                                   15. Štefan Brejka

3. Michal Zavacký (kostolník)                    16. Ján Romaňak

4. Ján Kolčak                                          17. Michal Kovalčík

5. Peter Kaprál                                        18. Mikuláš Zavacký

6. Michal Malast (kantor)                          19. Peter Rusnak

7. Peter Firment                                      20. Ján Rusnak

8. Juraj Kačmarak                                    21. Šimon Gulašik

9. Ján Skybjak                                        22. Michal Rusnak

10. Michal Balabas                                  23. Peter Jasenčák

11. Ján Sýkora                                       24. Jakub Jasenčák

12. Štefan Repčák                                  25. Michal Glevaňák

13. Michal Kačmarak

PÄŤDESIATE ROKY

V r. 1950 sa uskutočnila násilná, nespravodlivá likvidácia celej gr.-kat. cirkvi v ČSSR.

Po vyvezení o. Jána Čisarika, správcu farnosti, do Čiech (Teplice), gr.-kat. v Ľubici sa rozdelili. Asi polovica prijala pravoslávie a druhá polovica začala navštevovať rím.-kat. bohoslužby.

Hlavní iniciátori pravoslávia boli:

  • Vasiľ Harabin
  • Jozef Lejava
  • Katarína Komiňáková
  • Michal Kapral
  • Demeter Zavacky

Dňa 2.3. 1951 v miestnosti MNV v Ľubici sa uskutočnili prevzatie inventára gr.-kat. cirkvi pravoslávnym kňazom Petrom Bajajom viď zápisnica Archív – Kronika č.

Pokladník Andrej Drugáč odovzdal pravoslavnému kňazovi 124 tisíc korún, ktoré gr.-kat. veriaci získlali od MNV na stavbu nového chrámu. Treba podotknúť, že v r. 1968 nebolo iných peňazí ani haliera, a pritom farská budova i chrám boli v dezolátnom stave. Z hospodárskych budov boli len ruiny, čo sa dalo predať, všetko zmizlo. Tento žalostný stav, ako po rabovaní, ktorý bol evidentný navonok, žiaľ odrážal skutočnú biedu duchovného života pravoslávnej cirkvi.

Počas oficiálneho nejestvovania gr.-kat. cirkvi prichádzal ilegálne o. Mikuláš Kret a iní kňazi do Ľubice a po domoch vysluhovali sviatosti a slúžili sv. Liturgie.

Kontakt gr.-kat. veriacich s gr.-kat. kňazmi jestvoval aj počas päťdesiatych rokov .

Vitajte , dnes je piatok september 22, 2017
Odborné publikace nakladatelství Grada